Dňa 19.12.2024 zavítala medzi našich šiestakov a siedmakov zaujímavá pani, Veronika Kapcová, ktorá im predstavila svoju cestovateľskú prezentáciu „UGANDA – po stopách horských goríl“. Keďže šiestaci sa na hodinách geografie v 1.polroku učili o Afrike a siedmaci ju už mali minulý rok, rozhodli sme sa poskytnúť priestor práve im. Ani ostatní žiaci nebudú ukrátení cestovateľské zážitky pani Veroniky, keďže navštívila viac ako 85 krajín na vlastnú päsť a je ochotná k nám prísť aj nabudúce. Okrem toho, že je vášnivá cestovateľka, je aj knihovníčka a autorka kníh so série „Úsmevné pocitopisy“. Je veľkou milovníčkou Južnej Ameriky, žila 3 roky v Ekvádore a neskôr pracovala ako sprievodkyňa v Južnej Amerike.
No ale poďme už na dojmy zo samotnej prezentácie o Ugande, kde okrem goríl sme mali možnosť vidieť divoké zvieratá z tzv. veľkej päťky (levy, slony, nosorožce, byvoly a leopardy). Uganda má veľmi veľa národných parkov (viď mapa Ugandy), leží na rovníku, tečie tu rieka Níl a na juhovýchode krajinu obmýva najväčšie africké jazero – Viktóriino jazero (Ukerewe). Väčšinu povrchu pokrýva savana, na ktorej sme mali možnosť vidieť ďalšie zaujímavé zvieratá – hrochy, zebry, žirafy, hyeny, šimpanzy a iné. So zatajeným dychom sme počúvali, ako spolu so svojou výpravou trávila niekoľko dní v prirodzenom prostredí mierumilovných goríl.
Od pani Veroniky sme sa dozvedeli o živote tamojších ľudí, v akých skromných pomeroch žijú a akí sú veľmi vďační aj za to málo, čo majú. Videli sme, ako sa zabávajú, ako pestujú tropické plodiny, napr. banány, kávu. Porozprávala nám, ako ich tím navštívil jednu mladú rodinu, ktorej priniesli nejaké keksíky. Otec rodiny ich nenechal len pre svoje deti, ale rozdelil aj ostatným deťom, ktoré bývajú na ich ulici. Dozvedeli sme sa, že nie všetky tamojšie deti majú možnosť chodiť do školy a len tie, ktoré majú topánky. Väčšinou sa dáva prednosť chlapcom, dievčatá dostanú šancu, až keď má rodina viac peňazí. Dievčatá často čaká ťažká práca na poliach. Videli sme video, v ktorom jeden chlapec dal kamarátovi svoju druhú botasku, aby si mohli zahrať futbal. Radosť z hry bola neskutočná. Prezentácia bola poučná, lebo nás navádzala zamyslieť nad tým, či to všetko čo máme, si aj vážime.
V závere stretnutia pani Veronika odpovedala žiakom aj učiteľom na zvedavé otázky. Zároveň niektorí žiaci využili možnosť zakúpiť si jej knihy „Úsmevné pocitopisy“ (1.kniha – Kuba, Nepál, Guatemala, Mexiko, Indonézia, 2.kniha – Ekvádor, mi amor, 3.kniha – Sólo v Južnej Amerike). Verím, že stretnutie s pani cestovateľkou splnilo očakávania žiakov a že sa budú tešiť na ďalšiu spoluprácu.
Mgr. Jana Lenártová