Veľké uši, chvostík malý,
čím by sme ho nachovali?
On nemá chuť na zmrzlinku,
radšej si dá ďatelinku.
Takouto hádankou sa začala návšteva predškolákov u nás veľkých školákov. S odpoveďou nemali žiaden problém. Téma zajačik Bojko/Nebojko sa niesla ľahučko počas dvoch hodín. Predškoláci si vypočuli príbeh o spomínanom zajkovi Bojkovi, z ktorého sa nakoniec stal zajko Nebojko. Spolu s učiteľkou medvedicou návštevníkov previedol pesničkami, anglickými hrami a matematickými úlohami. Detičky nám porozprávali o pravidlách slušného správania v škole, porozprávali prečo sa školy netreba báť a naopak, prečo sa treba do nej tešiť. Aj napriek tomu, že sa v škole nespí, návšteve sa zo školy ísť nechcelo. A to bolo aj našim tajným prianím, aby sa u nás príjemne nebojácne cítili. Návštevu ukončili hostinou – desiatou, ktorú im pripravili usilovné tety kuchárky a ujo kuchár.
Príspevok sme začali hádankou a ukončíme slohou pesničky od skupiny Modus, ktorá je tak pravdovravná a čochvíľa sa bude týkať aj našich malých kamarátov.
Malý žiačik ide do školy, no najprv musí vstať,
ledva ráno oči otvorí a on to nemá rád,
na posteli sa vždy oblieka tempom slimáka
a čas, čo len tak rýchle uteká, kašle na žiaka
a potom hop-hop, skáče taška na plecia. Mgr. Iveta Ondečková
Mgr. Emília Babejová