Ako sme prežívali Týždeň modrého gombíka 2016
Do zbierky TMG 2016 sme sa v tomto školskom roku zapojili už po druhýkrát. Zbierkovali sme osobitne v materskej škole a základnej škole. Na základnej škole sa vyzbieralo spolu 182,56 eur a na materskej škole 24,25 eur.
Hneď v pondelok odznela v školskom rozhlase rozhlasová relácia o UNICEF-e, jeho úlohách, o TMG a jeho cieľoch v roku 2016, samozrejme o Mauritánii a živote detí v tejto krajine. Na záver rozhlasovej relácie si žiaci vypočuli nahrávku úryvku z denníka Malali, dievčaťa, ktoré bojovalo za vzdelávanie dievčat v moslimských krajinách a bolo postrelené Talibanom. Za svoju prácu získalo Nobelovú cenu za mier.
No a potom sa už rozbehol samotný Týždeň modrého gombíka, so všetkými akciami, ktoré sme si v jednotlivých triedach pripravili.
Tí najmenší, žiaci 1.-3. ročníka svoj čas a energiu venovali kresleniu a vytváraniu modrých gombíkov. Popri tejto tvorivej práci prebiehali dialógy s vyučujúcimi o živote detí v iných krajinách , o živote detí v Mauritánii, no a samozrejme aj o nevyhnutnosti pomoci takýmto deťom, ale aj o potrebe pomáhať komukoľvek.
Prváci si vymysleli a zahrali hru v kruhu s názvom: „Gombík, gombíček, pomocníček ... Súčasne so spevom piesne s textom o gombíku, ten žiak, ktorému na konci piesne ostal gombík v rukách musel porozprávať o tom ako on konkrétne pomáhal iným.
Naši štvrtáci si pripravili Bazár, do ktorého už počas celého roka prinášali rôzne predmety, ktoré teraz predávali za symbolické ceny spolužiakom. Výťažok z tohto Bazára, celkom 90,02 eur je súčasťou našej celoškolskej vyzbieranej sumy.
Žiaci druhého stupňa triednické hodiny v tomto týždni venovali práve tejto problematike. Pozreli si videá, viedli dialógy o tejto téme, diskutovali o živote u nás a vo svete. Takisto si vyzdobili triedy modrými gombíkmi.
Dve triedy sa zapojili do lúštenia tajničky. Spolu tajničku lúštilo 36 žiakov, zo VI.A -20 žiakov a VIII.A -16 žiakov. Určite to nebolo ľahké, no sú to naše „Unicef- múdre hlavičky“, a tajničku vylúštili. Najväčší podieľ na jej vylúštení mal Ľuboš Krukár z VIII.A a Zuzana Doicearová zo VI. A. Z UNICEFu sme dostali veľké poďakovanie, že sme všetky čiastkové slová vylúštili správne. Jej konečné znenie je „Slovensky výbor pre UNICEF“. Pri hľadaní odpovedí žiaci postupovali od najľahších úloh k najťažším. Medzi ľahké úlohy patrili otázky odpovede, ktorých žiaci našli v prezentácií k TMG2016. Niektoré odpovede žiaci poznali z hodín geografie a biológie. Mnohé odpovede našli na internete na webových stránkach google.sk
Najťažšie otázky č.12 a č.14 našli žiaci na internetových stránkach v anglickom jazyku.
Naši literáti mali potrebu položiť pár svojich myšlienok aj na papier, zamyslieť sa a porovnať náš život so životom v iných krajinách. Prácu Vanesy Prokešovej, zo VII.A si môžete hneď aj prečítať.
Myslíme si, že sme prežili pekný a zaujímavý týždeň v duchu humanity a pomoci iným. Názory a postoje, ktoré boli od prezentované počas tohto týždňa učiteľmi, ale aj samotnými žiakmi sa určite zapíšu do sŕdc mnohých našich žiakov, aj tých ktorí to doteraz možno takto necítili a nerozmýšľali.
No a tu je naša fotodokumentácia. Mgr. Viera Deďová, školský koordinátor TMG
Literárna práca Týždeň modrého gombíka
Týždeň modrého gombíka je akcia, ktorú už po 12-krát organizuje UNICEF – Slovensko. Tento rok to bude akcia na pomoc deťom v Mauritánii.
Deti v tejto krajine trpia obrovským hladom, sú podvyživené. Niektoré sa tam len tak potulujú, niektoré možno ani nepoznajú svojich rodičov. Chcela by som vedieť, ako to funguje v ich škole. Ako sa tam učia, kde sa učia a vôbec, či tam nejaká škola je. Zaujímalo by ma aj to, kde bývajú. Neviem si predstaviť, že by som tam žila. Nemala by som čo jesť, piť, čo si obliecť. Niektoré deti sa tam dokonca dožívajú len piatich rokov. Tí, ktorí tam žijú, sa len trápia. My ľudia žijúci v našej krajine máme veľké šťastie a vôbec si to neuvedomujeme. My nechceme piť čistú vodu a pritom oni by pre jeden pohár vody dali všetko. Na jedlo, ktoré nám nechutí povieme jednoducho „FUJ“ a pritom vieme, že niektoré deti zomierajú práve preto, lebo nemajú čo jesť. Je smutné, že ľudia ktorí majú všetko, vôbec nechápu tých, ktorí nemajú nič. Niektorí dokonca ani neprispeli na zbierku. Som rada, že ja som prispela a že som aspoň trošku týmto deťom pomohla.
Ľudia by si mali pomáhať. Veď každému človeku sa môže stať, že bude náhle potrebovať pomoc. Preto pomôcť v núdzi druhému, by mala byť pre nás samozrejmosť. Vanesa Prokešová, VII. A
